Mariánske noviny

Vitajte na našej stránke

Mariánske noviny

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 

TOPlist

Štatistika

Odosielateľ @

Príjemca @

Predmet

Nebeský humor

Nebeský humor kliknite TU

Príde Matka Tereza k nebeskej bráne. Zabúcha. Za chvíľku sa otvorí okienko a vykukne svätý Peter.
„Aha, to si ty, tak poď ďalej.“
Prave je čas večere a tak Matka Tereza dostane párok s horčicou. Poďakuje sa a ide spať.
Je ráno, raňajky - znovu párok s horčicou. Obed - párok s horčicou. Večera - párok s horčicou. To jej už bolo divné a tak sa pýta:
„Vieš, Peter, ja som skromná a je mi jedno, čo jem. Ale povedz mi, prečo jeme stále len párok s horčicou?“
A svätý Peter odpovedá: „A videla si tu aj niekoho iného okrem nás? A pre dvoch sa predsa nevyplatí variť.“

 

 

Prečo Boh nemá titul CSc.
1. Má len jednu známu publikáciu.
2. Tá je v hebrejčine.
3. Nie sú v nej odkazy na ďalšie pramene.
4. Nebola publikovaná v známom vedeckom časopise.
5. Mnohí pochybujú o tom, že ju napísal osobne.
6. Musíme priznať, že je známa po celom svete – ale čo robil potom?
7. Jeho schopnosť tímovej práce je veľmi obmedzená.
8. Ostatným vedcom sa nepodarilo zopakovať jeho experimenty.
9. Nepožiadal etickú komisiu o súhlas s experimentovaním na ľuďoch.
10. Keď sa mu jeden pokus nevydaril, pokúsil sa zahladiť stopy utopením pokusných objektov.
11. Jedincov, ktorí sa nechovali podľa očakávania, vyradil z pokusného súboru.
12. Nechodil na prednášky – len odkázal študentom, čo si majú preštudovať.
13. Nechal za seba učiť svojho syna.
14. Prvých dvoch študentov vyhodil, pretože sa naučili niečo naviac.
15. Aj keď má len 10 požiadaviek, väčšina študentov v praktickom teste prepadne.
16. Konzultácie poskytuje len veľmi zriedka, a to ešte na vrcholku hory.

 

 

Väzenský kaplán hovorí recidivistovi, ktorý už tretí krát vylúpil pokladňu:
„Syn môj, keď sa dostaneš na slobodu, rád ti budem pomáhať.“
„Ďakujem pekne za ponuku, velebný pane,“ hovorí väzeň. „Ale na to musí byť odborník.“

 

 

Babička vezme vnuka prvý krát do kostola a všetko mu ukazuje. Potom sa zastaví pred Bohostánkom a modlí sa. Malého zaujme farba večného svetla. Dlho sa na ňu pozerá  a nakoniec sa opýta: „Babi, kedy tam konečne naskočí zelená, aby sme mohli ísť ďalej?“

 

 

Kostolník neverí svojim očiam: pani Majerová kľačí zbožne v lavici, pred sebou má modlitebnú knižku a vedľa nej umelý chrup. „Asi vás ruší pri modlitbe, však? pýta sa so záujmom.
"Ale kdeže, ten chrup patrí môjmu Emilovi. Musela som mu ho vziať, lebo by mi medzitým zjedol doma bábovku."

 

 

V pondelok stoja susedia pri záhradke a rozprávajú sa: „A čože ste včera neboli v kostole?
"Nebol. Včera som spal doma."

 

 

V kostole niekto vylúpil pokladničku. Po niekoľkých dňoch dostal farár obálku s dvadsaťkorunáčkou. Na priloženom lístku bolo napísané: Ukradol som vo vašom kostole sto korún. Pretože ma trápi svedomie, posielam dvadsať korún späť. Ak ma bude svedomie trápiť ďalej, môžete počítať s ďalšími splátkami.

 

 

Malý chlapček napäto sleduje kňaza, ktorý klincom pribíja oznámenie na vývesku.
„Chceš si prečítať, čo nového oznamujem?“ pýta sa kňaz.
„No, skôr chcem počuť, čo poviete, keď si klepnete do prsta.“

 

 

Maliar vymaľoval kostol a pán farár so záľubou pozoruje dokončené dielo.
Naraz zmeravie: „Vy ste namaľoval anjelovi na ruke šesť prstov! Už ste niekedy videl anjela so šiestimi prstami?!“
„A vy ste snáď videl niekedy anjela s piatimi prstami?“ odsekol maliar.

 

 

Zhovárajú sa dve duše v raji: „Aká bola posledná veta, ktorú si počul na zemi?“
"Bol to hlas mojej ženy."
"A čo hovorila?"
"Keď ma na chvíľu pustíš za volant, budeš úplný anjel."

 

 

Umrie pán farár a príde k nebeskej bráne. Zabúcha na ňu. Svätý Peter pootvorí a hovorí: „Musíte chvíľu počkať.“
Sadne si teda na lavicu pred bránou a čaká. Za chvíľu príde k nebeskej bráne šofér autobusu Jožko.
Tiež zabúcha a svätý Peter hneď otvára a hovorí: „Poď ďalej.“
Pán farár sa naštve a hovorí: „Svätý Peter, ako to, že Jožko môže ísť hneď a ja, osoba posvätená a zaslúžilá, tu musím čakať?“
Svätý Peter odpovedá: „To máte tak, dôstojný pán: Keď ste vy v kostole kázal, tak všetci spali. Ale keď tuto Jožko šoféroval autobus, všetci sa modlili.“

 

 

Zakladateľ metodizmu John Wesley mal raz podivný sen. Stál pri bráne pekla, zaklopal a pýtal sa, kto tam je: „Sú tam katolíci?“
Odpoveď znela: „Áno, veľa.“
"Aj metodisti?"
"Áno, veľa."
Tá posledná odpoveď ho zdesila. Ponáhľal sa k nebeskej bráne. Tam položil rovnaké otázky, ale v opačnom poradí:
"Sú tu metodisti?" "Nie sú." "A katolíci?" "Nie sú."
To mu bolo divné, a tak sa zvedavo opýtal: "A koho tu vlastne máte?"
Dostal odpoveď: "Božie deti."

 

 

Pán prechádza starým Orientom a hľadá niekoho, kto by ho prijal.
Prichádza do Egypta k faraónovi. „Faraón, ja som Pán, Boh celej zeme. Chceš ma prijať?“
Faraón si poškrabe bradu a hovorí: „To pôjde ťažko. Bohom som v Egypte ja! Nemôžem ťa prijať.“
Pán prechádza zemou ďalej, až príde do Babylonu. Príde k babylonskému kráľovi a ponúka sa mu:
"Nechceš ma prijať za svojho Boha?" Aj babylonský kráľ hovorí:
"Vieš, to bude ťažké. My tu už máme toho Marduka. To by boli zase nejaké novoty..."
Tak prechádza Pán zemou ďalej, až stretne Mojžiša. "Mojžiš, nechceš ma prijať za svojho Boha?"
Mojžiš hovorí: "No, koniec-koncov, proč nie? Ale čo mi za to dáš?" "Dám ti prikázania."
Mojžiš sa zamyslí a hovorí: "A čo za ne budeš chcieť?" "Nič."
"Nič? Tak to mi ich daj desať!"

 

 

Katolík, Presbyterián a Baptista sedia v rybárskom člne a chytajú ryby.
Katolík minie červy a tak sa rozhodne, že si pôjde na breh pre zásoby.
Vystúpi teda z člna a po vode prejde na breh a potom sa vráti – idúc po vode.
Baptistovi skoro oči vypadli a hovorí si: „Ten ale musí mať silnú vieru, že dokáže ísť po vode.“
Za chvíľku to isté urobí Presbyterián, tiež ide po vode.
Baptista nemôže uveriť svojim očiam a celý nesvoj zisťuje, že aj on za chvíľku minie návnadu a bude musieť ísť na breh.
Dlhý čas sa celý nervózny presviedča, že aj on má predsa silnú vieru, ako Katolík a Presbyterián a tak sa nakoniec predsa len odváži a vystúpi z člna. Okamžite však zmizne pod hladinou…
Katolík sa otočí ku Presbyteriánovi a hovorí: " Zdá sa, že brat nevie, kde sú vo vode kamene..."

 

 

Dve rehoľné sestry idú autom a dôjde im benzín. Autom šklbne a zastane. Sestry vystúpia a v diaľke uvidia benzínovú pumpu.
Prídu tam a prosia pumpára, či by im nedal trochu benzínu, aby došli k pumpe a mohli si natankovať.
„Ale, bez všetkého, sestry“, hovorí pumpár, „máte bandasku?“ „Nemáme. Nemohli by ste nám, prosím, nejaký požičať?“ pýtajú sa sestry.
„Skúsim niečo nájsť“, hovorí pumpár. Za chvíľu sa vráti a hovorí: „Sestry, viete, je mi to nepríjemné, ale mám tu len starý nočník. Ak vám to nebude vadiť, tak vám ho požičiam.“
"Ale nevadí, to je v poriadku."
Pumpár teda natankoval trochu benzínu do nočníka, sestry poďakovali a vracajú sa ku svojmu autu. Prídu k autu a nalievajú benzín z nočníka do nádrže.
Ide okolo náklaďák, vodič zastaví, vykloní sa z okienka, vytriešti oči na sestry, ako nalievajú nočník do nádrže a hovorí:
"Teda sestry, Vašu vieru by som chcel mať!"

 

 

Zídu sa katolícky kňaz, mohamedánsky imám a židovský rabín. Hovoria o viere a o sile modlitby.
Katolícky kňaz hovorí: Raz som išiel zaopatrovať chorého do vzdialenej dediny. Idem cez les, polia a lúky a naraz sa prihnali mraky, šialená búrka, prietrž mračien a nebolo kam sa schovať. Tak som si kľakol a prosím Boha o ochranu. Naraz – všade okolo lejak, nado mnou modrá obloha a ja som v suchu došiel až k cieľu.
Mohamedán na to: To je nič, tebe išlo len o zdravie, ale me o život. Išiel som cez púšť na ťave. Naraz sa prihnala piesočná búrka a nebolo sa kam schovať. Padol som na zem a prosím Alaha o ochranu. Naraz – všade okolo búrka, nado mnou modrá obloha a ja som v bezpečí došiel ak k cieľu.

Židovský rabín na to: Páni, to nie je nič proti tomu, čo som zažil ja. Idem v sobotu v Paríži po hlavnej ulici a naraz vidím na zemi plnú peňaženku. Chcem ju zdvihnúť, ale v tom si uvedomím, že je sobota – šabat a ja sa nesmiem dotýkať peňazí. Ale veď predsa tam tú peňaženku nemôžem nechať ležať. Pozdvihnem oči k nebu, modlím sa k Pánovi. Naraz – všade okolo sobota, nado mnou utorok.
 

 

Vieš, kto je patrónom eštebákov?
No predsa Jozef z Arimatie. On bol učeníkom Ježiša, ale tajným.

 

 

Prišiel Kohn za rabínom: „Rabi, malér!
Mám syna, chalan múdry, hlava otvorená, mohol byť skoro rabín a on sa nechal pokrstiť!“
Rabi odpovedá: „Kohn, to hovoríš práve mne? Veď aj ja mám syna, chalan múdry, hlava otvorená, mohol byť skoro rabín a tiež sa nechal pokrstiť! To nemôžeme nechať len tak, ideme za vrchným rabínom!“
U vrchného rabína – svojho predstaveného – hovoria: „Rebe, počúvaj nás, obidvaja máme synov, hlavy otvorené, mohli byť skoro rabínmi a nechali sa pokrstiť!“
Na to vrchný rabín: „A to hovoríte práve mne? Veď ja mám tiež syna, chalan múdry, hlava otvorená, už mohol byť skoro rabín a on sa nechal pokrstiť! To nemôžeme tak  nechať!“
Vrchný rabi s nimi ide do synagógy a modlí sa: „Veľký Adonaj, máme problém. Všetci máme synov, chlapcov múdrych, hlavy otvorené, mohli byť skoro rabínmi a oni sa nechali pokrstiť!“
Zahrmí a zhora sa ozve hlas: „Páni, toto vy hovoríte práve mne?“

 

 

Pri spovedi hovorí Róm kňazovi:
Otče, ja sa nemám z čoho spovedať. Nepijem, nefajčím, nechodím za ženami a v poslednom čase nekradnem zemiaky ani nevyrubujem lesy.
Viem, syn môj, však už čoskoro pôjdeš na slobodu.

 

 

Ako naozaj vznikol virtuálny svet?

1. Na začiatku všetkého bolo slovo a v slove boli dva bajty, a viac nebolo nič.
2. A oddelil Boh jednotku od nuly, a videl, že to bolo dobré.
3. Boh povedal: Buďte dáta.
4. Boh povedal: Nech sa uložia dáta na svoje miesto. A vymyslel diskety, harddisky a kompaktné disky.
5. A Boh povedal: Nech sú počítače, aby bolo kam vkladať diskety, harddisky a kompakty. Stvoril počítače a nazval ich hardwarom a oddelil softwar od hardwaru.
6 . Softwar ešte nebol , ale Boh rýchlo stvoril programy - veľké a malé a povedal im : Choďte a množte sa, naplňte celú pamäť.
7. Ale začalo Boha nudiť samého vytvárať programy a povedal si: Stvorím Programátora na svoj obraz a nech on vládne počítačom, programom a dátam. A stvoril Programátora a usadil ho v Počítačovom Centre, aby v ňom pracoval. Zaviedol Programátora k stromovej štruktúre a povedal: V každom adresári môžeš spúšťať programy, len z WINDOWS nič nespúšťaj, lebo zomrieš.
8. Boh povedal: Nie je dobré, keď je Programátor sám, stvorím toho, kto bude obdivovať Programátorskú prácu. Vzal Programátorovi kosť, v ktorej nebol mozog a stvoril To, čo bude obdivovať Programátora. A zaviedol To za Programátorom. To dostalo meno Užívateľ. A sedeli nahí pod nahým DOSom a nehanbili sa.
9. Ale Bill bol chytrejší, než všetky ostatné zvieratá, ktoré Boh stvoril. Bill povedal Užívateľovi: Určite povedal Boh, aby sme nespúšťali žiadne programy? A Užívateľ povedal: V každom adresári môžeme spúšťať programy, ale v adresári WINDOWS nie, lebo zomrieme.
A povedal Bill Užívateľovi: Ako môžeš o niečom hovoriť, keď si to nevyskúšal!
Ten deň, keď spustíte program z adresára WINDOWS, budete rovní Bohu, pretože jedným tlačítkom myši stvoríte to, čo budete chcieť. A uvidel Užívateľ, že ovocie WINDOWS boli pastvou pre oči a hodné závidenia, pretože akékoľvek vedomosti boli od tejto chvíle zbytočné. A nainštaloval WINDOWS na svojom počítači. A povedal Programátorovi, že je to dobré. A on si WINDOWS tiež nainštaloval.

10. A hneď šiel Programátor hľadať nové drivery. A Boh sa spýtal: Kam ideš?

A on povedal: Idem hľadať nové drivery, pretože nie sú v DOSe. A na to Boh: A kto ti povedal, že potrebuješ drivery? Nespustil si náhodou programy z adresára WINDOWS?

Programátor odpovedal: Užívateľ, ktorého si mi pridelil, si objednal programy pre Windows a preto som si aj ja nainštaloval Windows. A povedal Boh Užívateľovi: Prečo si to urobil?

Užívateľ odpovedal: Bill ma naviedol.

11. A povedal Boh Billovi: Pretože si to urobil, budeš naveky prekliaty medzi všetkou čvargou, divokou zverou. A bude nepriateľstvo medzi tebou a Užívateľom, naveky ťa bude Užívateľ nenávidieť, a ty mu budeš predávať Windows.

12. A Užívateľovi povedal Boh: Windows ťa veľmi sklame a zničí tvoje rezervy systémových prostriedkov, budeš musieť používať zlé programy, a bez Programátora neurobiš ani bodku.

13. Programátorovi zase: Pretože si počúvol Užívateľa, prekliate nech sú tvoje počítače, vznikne v nich veľa chýb a vírov, v pote čela budeš stále opravovať svoje dielo.

14. Vyhnal ich z Počítačového Centra a vstup zabezpečil heslom.

15. General protection fault.

 

 

Coca cola reklama
 

 

Potom vzal Ježiš svojich učeníkov na horu, zvolal ich k sebe a učil ich hovoriac:

Blahoslavení chudobní duchom , lebo ich je kráľovstvo Nebeské .
Blahoslavení plačúcí ...
Blahoslavení tichí ...
Blahoslavení t í , ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti…
Blahoslavení milosrdní...
Blahoslavení čistého srdc a ...
Blahoslavení t í , ktorí šíria pokoj...
Blahoslavení t í , ktorí sú prenasledovaní ...
Radujte s a a jasajte , lebo máte hojnú odmenu v nebi.
Potom Šimon Peter povedal : "Máme si robiť poznámky ?" a Ondrej povedal : "A to s a máme uči ť naspamäť ?" a Jakub povedal : "Bude s a z toho písať písomka ?" a Filip s a pridal : " Čo z toho môžeme zabudnúť ?"
Ján navrhol , že stačí , aby sa to naučil len jeden z nich. A Matúš s a ozval: "A ako to všetko súvisí s reálnym životom ?" a Judáš to uzavrel : " Kedy už zas e pôjdeme ďalej ?"
Nakoniec jeden z prítomných farize jov požiadal , či by mohol vidieť Ježišove učebné plány a pýtal s a , aké konkrétn e ciele sleduje Ježišove vyučovanie v poznávacej oblasti.
A Ježiš zaplakal...

 

 

Učitelia nedeľnej školy požiadali svojho pastora, aby hovoril deťom o manželstve.

Pripravil sa teda starostlivo na svoje vyučovanie, vstúpil do triedy a začal otázkou:

Chlapci a dievčatá, prišiel som k vám dnes ráno, aby som sa s vami rozprával o manželstve.

Ale skôr, ako začnem, môže mi niekto z vás povedať, čo o manželstve povedal Ježiš?

Po chvíľke mlčania sa prihlásil Jožko. Keď ho pastor vyvolal, hrdo odpovedal:

„Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

 

 

Mojžiš, Ježiš a starý pán spolu hrajú v nebi golf. Mojžiš začína hru. Usadí loptičku, mieri k jamke za jazierkom a odpáli. Loptička letí a padá do jazierka. Mojžiš však dvíha palicu, vody sa rozostúpia a loptička sa po vodnom dne dokotúľa na breh 2 metre od jamky.

Ježiš nechce zostať pozadu. Pripraví loptičku a strieľa rovnakým smerom. Ale aj jeho loptička sa pomaly znáša na hladinu jazierka. Ježiš dvíha svoju palicu a loptička sa po dopade na vodnú hladinu, navzdory prírodným zákonom, po hladine dokotúľa ku brehu. Zastaví sa meter od jamky.

Na rade je starý pán. Ledabolo ťukne do loptičky a tá sa odrazí doprostred jazierka. Tam sa zázračne odrazí a letí k nebu. Lietadlo nad golfovým ihriskom ju odpinkuje na diaľnicu. Loptička sa zaradí do ľavého pruhu a predbehne tirák s návesom. Odbočí späť na ihrisko, preletí bránou, po cestičke sa dokotúľa k jamke a spadne priamo do nej.

Mojžiš sa nakloní k Ježišovi a šepká: Ja naozaj nerád hrám golf s tvojím otcom!

 

 

Hosťujúci kazateľ práve skončil sériu evanjelizačných zhromaždení v jednom dedinskom zbore. Členovia tej cirkvi boli takí chudobní, že mu nemohli zaplatiť jeho výdavky. A tak sa jeden zo starších rozhodol, že mu venuje svojho koňa. Nebolo možné odmietnuť, preto kazateľ za darovaného koňa srdečne poďakoval a chystal sa na cestu.

Bývalý majiteľ koňa si ho však zavolal a vysvetlil mu:

Toto je zvláštny kôň. Je vycvičený tak, že keď poviete „Chvála Bohu“, tak zrýchli a keď počuje „Aleluja“, zastaví.

Hosťujúci kazateľ sľúbil, že dá na koňa pozor, rozlúčil sa, nasadol a hovorí: „Chvála Bohu“ a kôň sa pohol. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď sa blížili k hlbokej rokline. Kazateľ koňovi prikázal:

„Chvála Bohu“. Kôň zrýchlil. Kazataľ zakričal: „Chvála Bohu“. Kôň sa dal do cvalu. Kazateľ sa chytil za hlavu: „Poplietol som slová. Ako len znel ten príkaz na zastavenie?“

Kôň sa rúti k priepasti a kazateľ vykrikuje všetky slová, ktoré mu schádzajú na rozum:

„Amen“, „Hosana“, „Maranatha“ … Nič nefunguje.

Náhle si spomenie na zázračné slovíčko. Rázne prikáže: „Aleluja“ a kôň sa zastaví pol metra pred okrajom hrozne hlbokej priepasti. Spotený, ale šťastný kazateľ sa hlboko nadýchne, vďačne pohliadne na nebo a povie: „Chvála Bohu“.

 

 

 

Jeden bohatý muž zomrie, príde pred nebeskú bránu a pýta sa, či sa môže vrátiť na zem pre niečo, čo tam zabudol. Jeho želaniu je výnimočne vyhovené. Po návrate na zem začne zbierať všetko zlato, čo za život získal. Nakládol si zlaté tehly do vaku a vrátil sa do neba.
Pri vstupnej bráne sa ho anjel pýta, prečo sa na zem vrátil a on mu pyšne ukazuje svoje zlato. Anjel odpovedá. Ale prečo sem do neba nosíš tieto dlažobné kocky?
Biblia Zj 21:21 – A námestie toho mesta je z rýdzeho zlata, ako z priezračného krištálu.

 

 

Cez púšť ide pútnik, keď naraz spozoruje, že ho prenasleduje lev. Začne bežať, avšak lev sa stále približuje. Keď je už blízko pri ňom, padne na kolená a prosí Boha: „Pane, vnuknu tomu levovi, prosím, kresťanské zmýšľanie!“
Lev okamžite padne na kolená, zloží ruky, pozrie na nebo a hovorí:
„Pane, ďakujem ti za tento pokrm, ktorý mi tak prozreteľne posielaš do cesty…“

 

 

 

Po kázni príde k farárovi kostolník a s autoritou školníkom a kostolníkom vlastnou, ho karhá:
„Dnes ste to kázanie nejako odflákol, pán farár. Dokonca aj ja som mu rozumel!“

 

 

Loví raz jeden farár ryby v Dunaji pod Bratislavským hradom a vytiahne zlatú rybku.
Ako to už také zlaté rybky robia, tak aj táto prosí, že keď ju pustí naspäť do vody, splní mu nejaké želanie. Farár sa zadiví, že sa jej chce ísť naspäť do tej špinavej vody, ale potom ju pustí a vysloví svoje prianie:
„Čo keby si urobila niečo s tou vojnou v Kosove…“
„Pozri,“ odvetí rybka, „ja som len obyčajná malá dunajská zlatá rybka… Vojny – to je na mňa priveľa. Skús si priať niečo iného.“
„Tak by som si prial, aby moji farníci boli zbožní, trpezliví a milí.“
Rybička sa na chvíľu zamyslí a potom horoví:
„A kde je to tá vojna…?“

 

 

 

Apoštoli sedia v kruhu a hádžu dve kocky. Príde k ním Ježiš:
- Môžem si s vami zahrať?
- Nuž keď chceš...
Hádže Tomáš, padne jedenásť.
Hádže Peter, padne dvanásť.
Hodí Ježiš, Padne trinásť...
Peter sa neudrží:
- Ej, Pane! Ale bez zázrakov, hráme o peniaze!

 

 
Na hodine etiky sa vyučujúci z posledných síl usiluje presvedčiť žiakov, aby sa rozhodli pre dobro: „Žite tak, aby vo vašom nekrológu nemuseli klamať.“
 

 

Pán farár sa sťažuje miništrantovi: „V kostole nie je ani noha. Dokonca ani organista tu nie je. Kto bude dnes hrať?“ „Miništrant rozmýšľa a po chvíli vraví: „Keď dobre viem, tak Slovensko – Kanada.“

 

 

 

Príde manžel – hrobár domov strašne unavený, ruky vyťahané až ku kolenám.
Manželka sa ho pýta: "Veľa práce?"
"Nie, pochovávali sme len jednu svokru. Ale pozostalí tak tlieskali, že sme ju museli osemkrát vytiahnuť."

 

 
Dve rehoľné sestry sa rozprávajú v električke, jedna druhej spomenie, že pred časom sa pošmykla vo vani a zlomila si nohu. Rozhovor počúva aj jeden z dvoch chuligánov a pýta sa svojho parťáka: „Počuj, čo je to tá vaňa?“ Ten ho však odbije ospravedlnením: „Čo sa to mňa pýtaš; veď vieš, že ja nie som katolík!“
 

 
Hádal sa dominikán s františkánov, kto má väčšiu vieru. Dominikán hovorí: „Ja dokážem ísť po vode.“ A skutočne prejde pár metrov po povrchu jazera, okolo ktorého sa prechádzajú. Františkán v údive si hovorí: A čo ja menej verím? Dodal si odvahy a vykročil do vody za ním. No hneď ho museli ťahať z vody. Víťaz dominikán mu hovorí: „Vieru síce máš, ale nevieš, kde sú vo vode zapichnuté kolíky.“
 

 

 
Jeden pán farár sa sťažuje druhému: „Na streche mám holuby. Neviem, ako sa ich zbaviť.“ Ten mu poradí: „Ty počuj, poviem ti svoju skúsenosť. Z mojich mladých sa po birmovke už nik neukázal v kostole. Pobirmuj holuby; viac neprídu, uvidíš!“
 

 
Prichádza kňaz za kňazom sa vyspovedať. Prvý dostáva za pokánie pomodliť sa celý ruženec a za každým desiatkom aj litánie. Potom sa vymenia a pokánie pre druhého znie: „Pomodliť sa litánie nasledovným spôsobom: za každou invokáciu celý ruženec.“
 

 

Pýtajú sa Joža, prečo odmietol ísť Ferovi na pohreb. Ten odpovie: „Keď on mne na pohreb nepríde, prečo by som mal ísť ja jemu?!“

 

 

 
Ležia si pes a mačka na peci a cez prižmúrené oči sledujú svojho pána.
Pes rozmýšľa:
Kŕmi ma, stará sa o mňa, dáva mi strechu nad hlavou, určite je Boh.
Mačka rozmýšľa:
Kŕmi ma, stará sa o mňa, dáva mi strechu nad hlavou, určite som Boh.
 

 

 
Cestou na svadobný obrad sa stane autonehoda a snúbenci na mieste zahynú. Idú spolu do neba. Čakajú na príjme na Svätého Petra. Keď príde, hneď sa ho pýtajú, či je možné v nebi uzatvoriť manželstvo. Svätý Peter hovorí: "No, je to prvýkrát, čo sa na toto niekto pýta. Musím to ísť zistiť."
Pár sedí v prijímacej miestnosti už pár mesiacov a obaja už strácajú trpezlivosť, keď sa Svätý Peter znova objaví s odpoveďou:
"Je to dobré, v nebi sa môžete zosobášiť."
Nato sa mladík spýta:
"Len pre prípad, že by nám to neklapalo... Bolo by možné sa v nebi aj rozviesť?"
"To si snáď robíte srandu! Tri mesiace som tu hľadal kňaza, viete si predstaviť, ako dlho by som hľadal právnika?"
 

 

 

Pýta sa čmeliak ďateliny:
- A ty sa už prečo nemodlíš?
- Lebo nechcem byť spasená.

 

 
Chlap umrie a príde do pekla.
Pred samotnými mučiacimi komorami stojí Satan a pýta sa ho: "Tak čo, ty smrad? Chceš ísť do socialistického pekla, alebo do kapitalistického?"
Chlap sa spýta: "A čo ma čaká v socialistickom?"
Satan: "No, tam ťa každý deň pribijú veľkými klincami za ruky a nohy na zem, a potom cez teba bude celý deň jazdiť taký ten buldozér na urovnávanie asfaltu."
Chlap: "Och! To je teda brutálne. A čo kapitalistické peklo?"
Satan: "No, tam ťa každý deň pribijú veľkými klincami za ruky a nohy na zem, a potom cez teba bude celý deň jazdiť taký ten buldozér na urovnávanie asfaltu."
Chlap: "Ale veď to je úplne to isté! Aký je v tom rozdiel?"
Satan: "No, žiadny... Ale aj tak by som ti radšej doporučil to socialistické."
Chlap: "A to prečo?"
Satan: "No, pretože v socialistickom pekle raz chýbajú klince, inokedy kladivo, dakedy zas nie je nafta pre buldozér... Čo som tu, tak si nepamätám, že by niekedy valcovali."
 

 

 

 

 
Vedec sa rozpráva s Bohom:
"Bože, už nie si potrebný. Veda postúpila tak ďaleko, že už aj my
vedci vieme urobiť človeka z hliny."
"Tak sa predveď", hovorí Boh.
Vedec začne naberať zo zeme hlinu a Boh mu na to:
"Počkaj, počkaj, ber láskavo zo svojho materiálu!"
 

 

Žádné komentáře
 
matusjesko@gmail.com